Lakes 5 2010
Z Ružomberských lesov do labyrintu bažín a skál v oblasti jazier
Dvaja členovia nášho Ružomberského klubu orientačných športov sa zúčastnili koncom augusta päť dňových pretekov v orientačnom behu v národnom parku Lake District vo Veľkej Británii. Toto je spomienka na podujatie jedného z nich.
Tohto medzinárodného turisticko - športového podujatia sa zúčastnilo cez 1700 účastníkov z 20 krajín. Boli sme jediný pretekári zo Slovenska. Už počet prihlásených ľudí svedčil, že pôjde o veľmi zaujímavé preteky vo veľmi atraktívnej krajine. O Národom parku Lake District som veľa čítal a videl množstvo fotografií či kníh, tak som sa veľmi tešil, že spojím návštevu tejto oblasti s atraktívnymi pretekmi.
Národný park Lake District (Oblasť Jazier) sa nachádza v severozápadnej časti Anglicka v blízkosti západného pobrežia. Je to najkrajší a najväčší národný park Anglicka a druhý najväčší Veľkej Británie. Zahŕňa najväčšie hory a jazerá. Národný park obsahuje neobyčajné prírodné úkazy, ale aj stavby vzniknuté ľudským úsilím. Za návštevu určite stojí napríklad stredoveké sídlo Hutton-in-the-Forest, pozostatky rímskej pevnosti Hardknott Fort, kamenný kruh Castlerigg, sídla Holker Hall, Leighton Hall alebo Levens Hall.
Nachádzajú sa tu veľké aj menšie jazerá ( najhlbšie jazero Wast Water má hĺbku 258 metrov ! ) a hory podobné (no zároveň odlišné ) ako naše Tatry. Vo Veľkej Británii platí pravidlo, čím ideme severnejšie, tým je počasie nestabilnejšie a horšie. Predpoveď pre túto oblasť ( v čase pretekov ) nebola ideálna, no povedali sme si, necháme sa prekvapiť. Veď na orientačných pretekoch nám dážď nevadí, keďže orientačné preteky sa uskutočňujú aj v zlom počasí, mnohým pretekárom to neprekáža a tu v severných končinách Európy sú ľudia na to zvyknutí. Cesta nám ubehla hladko a rýchlo, GPS navigácia nás navádzala spoľahlivo a po niekoľko hodinovom cestovaní cez britský ostrov z juhu na sever, sme sa zastavili pri najväčšom Anglickom jazere Windermare pri ktorom leží dedinka s rovnakým názvom. Cesta zrazu z ničoho nič skončila a navigácia nám oznamuje, že sa máme nalodiť na trajekt a pokračovať v ceste. Keďže čakať na trajekt sa nám nechcelo, rozhodli sme sa jazero obísť dookola, aby sme dorazili čím skôr do nášho kempu. Obchádzku sme úspešne zvládli no a zanedlho sme už stavali stan v kempe v dedinke Conistor, čo je také menšie turistické centrum tejto oblasti.
Prezentáciu deň vopred sme zmeškali, no potrebné materiáli (štartovné čísla, pokyny ) si vyzdvihneme na zhromaždisku v deň pretekov. Na takýchto veľkých športových podujatiach je nevyhnutné prihlásiť sa s dostatočným časovým predstihom, pretože tesne pred pretekmi registrovať veľké množstvo ľudí a pripraviť mapy, štartovné čísla a ich časy by bolo neuskutočniteľné. Po našej elektronickej prihláške už prezentácia bola triviálna a zahŕňala najmä vyzdvihnutie štartovných čísiel, pokynov a pod. Preteky boli rozdelené na šesť dní - 5 súťažných etáp - vždy v inej oblasti a inom teréne s jedným voľným oddychovým dňom. Z každej etapy sa na základe umiestnenia a počtu pretekárov získavali body a na záver sa vybrali tri najlepšie umiestnenia a vyhodnotilo sa celkové poradie. Viac etapové preteky sú ideálne, pretože ponúkajú pre účastníkov rôzne terény, čo ich preverí po technickej i kondičnej stránke. Zhromaždisko je veľmi dôležitý bod, je to miesto, kde sa zhromažďujú ľudia, je tu zabezpečené parkovanie áut, prenosné toalety, stánky s občerstvením, alebo predajom športových potrieb. Zo zhromaždiska sa ide na štart, podľa priradeného štartovného času pretekára. Keďže je veľké množstvo pretekárov, sú vytvorené tri štarty a každý pretekár má pridelený iný štartovný čas, podľa svojej kategórií. Trafiť na zhromaždisko každej etapy nie je jednoduché. Bez navigácia a presných GPS súradníc je to veľmi obtiažne. Takmer na každú etapu sa cestuje po úzkych aj strmých cestách, po ktorých sa na šírku zmestí iba jedno auto. Vhodne je teda zvolená jednosmerná premávka a čas, kedy sa musí účastník dostaviť na zhromaždisko a kedy ho môže opustiť. Bez tohto opatrenia by vznikali na cestách zápchy a vznikol by dopravný chaos.
Na zhromaždisko sme došli včas, je pekné slnečné poludnia. Na štart máme ešte skoro 3 km, tu sa však musíme vystrojiť a vydať sa už po svojich a v športovom oblečení cez farmy a lúky na miesto pretekov prvej etapy. Slnko svieti a hreje dosť silno, čo je nepríjemné pri takej dlhej ceste na štart. Posledné občerstvenie bolo ešte na zhromaždisku a cesta na štart bola dlhá a slnečná. Bez možnosti občerstvenia sa chystám na trať a obdivujem výhľad po okolí a sledujem terén prvej etapy.
Keď prišla moja chvíľa, stojím v koridore a netrpezlivo čakám na odštartovanie. Po odštartovaní beriem svoju mapu a sledujem ako ísť na prvú kontrolu. Orientačné preteky spočívajú v navigácií v neznámom teréne pomocou špeciálnej podrobnej mapy a buzoly na vytýčenej trati (pomocou kontrolných bodov v podobe lampiónov a elektronických zariadení, ktoré zaznamenajú prechod traťou a náš čas). Beh je súťažný prostriedok. Podľa svojej kondičky a chuti človek môže ale i nemusí bežať, môže sa vydať len krokom a celú trať absolvovať len ako zaujímavú formu turistiky. Na trati môžeme stretnúť ľudí, ktorí robia tento šport vrcholovo, súperia o každú sekundu, až po ľudí, ktorí chcú mať v prvom rade netradičný zážitok z prechodu krajinou a hľadaní kontrolných bodov. Ak sa aj neumiestnime medzi najlepšími troma, máme svoje osobné víťazstvo a dobrý pocit a zážitok i vtedy, ak len prejdeme úspešne celú trať. Môžeme tu stretnúť deti do 10 rokov s rodičmi i bez, ako aj seniorov v úctyhodnom veku nad 80 rokov mužov ako i ženy. Tí starší si niektorí pomáhajú aj s paličkami. Pretekov sa zúčastňujú celé rodiny. Ja patrím medzi pokročilých a účasť na pretekoch beriem aj ako formu súťaže a výzvy pre seba popasovať sa so svojimi schopnosťami. Šport nie je iba o súperení s cieľom byť najlepší, je to zaujímavá forma telovýchovy, pestovanie dobrej telesnej i duševnej kondície. Je to forma zušľachtenia osobnosti, spoznávaní seba a v tomto športe aj prostredia a cestovanie.
Prvá etapa mi dala zabrať. Náročný terén s množstvom močiarov, členitým severským terénom bol naozaj netradičný na naše slovenské pomery. V týchto severských končinách Európy sa nachádza typ krajiny, aká sa u nás nevyskytuje. Je to otvorená krajina kde sú rašeliniská a bažiny zväčša bez stromov, nachádzajúca sa v horských oblastiach s nízko rastúcou vegetáciou na kyslých pôdach. Rastie tu napríklad vres, papradie. Takáto krajina sa nazýva Moorland. Tento terén dal zabrať aj mne, najmä pokiaľ som si nezvykol na systém orientácie v tomto priestore. Po niektorých orientačných chybách vyčerpaný od namáhavého behu v barinatej pôde a vyčerpávajúceho slnečného počasia som tak skončil na 10 mieste po prvej etape.
Po skončení etapy nás čakala druhá, v lesnatej časti neďaleko dedinky Conistor. Od kempu tak nebolo treba cestovať, a mnohí pretekári sa vybrali na zhromaždisko po svojich. V noci sa však zatiahlo a počasie neveštilo nič dobré. Ráno občas popršalo a po príchode na zhromaždisko sa spustil riadny lejak. Na dnes je v predpovedi „heavy rain“. To nie je dobré, pomyslel som si. Ľahký dáždik je fajn, je dokonca lepší ako behať v horúčave, ale „ťažký dážď “ nemá nikto rád. Sme radi keď ho obdivujeme iba z pohodlia domova. Zo zhromaždiska na štart sme tak išli za pekného lejaka a aj veľkú časť trate takto mnohí pretekári absolvovali. Našťastie v lese ten lejak nebolo tak „cítiť“ a behu to moc neprekážalo. Druhá etapa už charakterom terénu a stavbou trate pripomínala naše slovenské preteky. Les je však náročnejší na beh. Rastie v ňom množstvo papradia, po zemi sú popadané stromy a miestami sa nachádza černičie, ktoré tvoria prekážku pri behu. Okrem toho je pôda vďaka dažďu rozmočená a šmýka sa najmä v strmých partiách tohto terénu. Po niekoľkých chybách tak ostávam na 13 mieste v druhej etape. Na tretí deň za zobudíme o čítame upozornenie o preložení tretej etapy na štvrtý deň, kedy mal byť day off., ktorý sme si mali užiť, túlaním sa po národnom parku a oddychovaním po troch etapách pretekov. Táto etapa sa presunula, pretože po výdatnom lejaku je premočené trávnaté improvizované parkovisko, kde mali parkovať autá pretekárov. Deň voľna využívame na túru po národnom parku. Ráno je neisté počasie, občas svieti slnko, občas leje. No voľný čas nechceme využiť naprázdno, tak z vybratých sprievodcov turistických trás, vyberám kondične obtiažnejšiu 4-5 hodinovú túru. Prichádzame na parkovisko odkiaľ začína túra. Vydávame sa podľa mapky na turistický okruh smerom k vodopádom a jazierku. Po odštartovaní sa počasie na naše potešenie umúdrilo, pretože už je bez dažďa a občas zasvieti aj slnko. V národom parku Lake District, je celkom bežné a treba rátať s veľmi premenlivým počasím. Západné prúdenie od mora, dokáže zo slnečného dňa urobiť nepríjemný lejak takmer z minúty na minútu. Domáci sú na takéto vrtochy tunajšieho počasia zvyknutí. Už malé deti sa v Anglicku hrávajú vonku za dažďa a gumáky sú bežná obuv u mnohých ľudí aj cestou do prírody, do obchodu, či ako módny doplnok na parádu. Po pár minútach sa dostávame k vodopádom a čochvíľa k jazierku, ktoré nám pripomína pleso vo Vysokých Tatrách. Tu si robíme prestávku a študujeme mapu a ďalší postup. Na výber je viacero možností. Vyberáme si jednu z najťažších a najzaujímavejších. Nad jazerom sa týči stena kopca Harrison Stickle. Diagonálne z dolnej časti nahor je rozrušený skalnatou rampou, ktorá tvorí náročný turisticky prístupný no už lezecký terén, pre náročných horalov. Po príchode k rampe si volíme druhý vysokohorský výstup bočným kuloárom do ktorého nás zatiahla partia domácich turistov. Volíme ho pre viac suchý terén, oproti pôvodnej rampe. Kuloár zdolávame celkom spoľahlivo. Tvorí ho strmý žľab ktorý sa prekonáva ľahkým lezením bez použitia lana. V závere nás čaká skalná stienka odhadom za IV, ktorá dá zabrať aj partií domácich. Niektorí sa rozhodli radšej vrátiť, no my s lezeckými skúsenosťami ju preliezame celkom hravo. Po prekonaní tejto prekážky, už je ľahký terén a o chvíľu stojíme na hrebeni, ktorým je už v v jednoduchom teréne sa dostávame o niekoľko minút na vrchol. Na vrchole sa nachádzajú ďalší turisti a niekoľko oviec. Nasleduje mierny, zato členitý bažinatý terén v ktorom sa dá ľahko zablúdiť. Po niekoľkých hodinách ho úspešne zdolávame a vraciame sa na miesto odkiaľ sme začali.
Na druhý deň ráno sa dozvedáme ďalšiu správu o celkovom zrušení tretej etapy. Organizátori sa snažili rôznymi variantmi zabezpečiť príjazd na zhromaždisko no bohužiaľ blatistý terén a iné náhradné alternatívy boli nezrealizovateľné. So smutnou správou rozhodujeme sa čo s voľným dňom. Navrhujeme ísť na tréningové mapy a skúsiť si tréning v tomto prostredí. Po tréningoch sa vraciame do kempu s očakávaním ďalšieho dňa. Štvrtá etapa nás prekvapila opäť pekným slnečným počasím. Presun na zhromaždisko bol krátky, no po úzkych cestách a pekne do kopca. Už výhľady zo zhromaždiska boli neskutočne krásne. Okolie pripomínalo vrcholky Tatier a naznačovalo ďalší terén tejto etapy. Presun zo zhromaždiska na štart bol opäť dlhý v slnečnom počasí. Na štart sa dostavíme neskoro, situáciu riešime s ohľaduplnými organizátormi zmenou štartovného času. Nádherný členitý terén s množstvom skál je orientačne veľmi náročný, vyžaduje detailné čítanie mapy a schopnosť neustále sa kontrolovať v tomto prostredí. Krajina a terén je podobný prostrediu Vysokých Tatier nad pásmom lesa. Po niekoľkých chybách tak ostávam na 15 mieste. Posledná etapa sa nachádzala neďaleko mesta Kendal. Terén bol opäť zaujímavý a odlišný od predchádzajúcich. Organizátori tak na potešenie účastníkov pripravili pestré terény a rôznorodé trate. Boli vhodným spríjemnením dňa popri iných aktivitách, ktorým sa venovali. Posledná etapa bola v otvorenom, miestami lesnatom teréne s množstvom skalných polí a roztrúsených skál, ktoré sťažovali orientáciu aj beh. Slnečné počasie nás opäť potešilo a spríjemnilo nám poslednú etapu týchto pretekov. Po drobných chybách som si mierne polepšil 13 miestom. Súčtom bodov z troch najlepších etáp som obsadil celkové pekné 10 miesto (3347 bodov) z 34 pretekárov mojej kategórie. Víťaz získal 3968 bodov. Podujatie bolo výborným športovým zážitkom a propagáciou obľúbenej turistickej lokality. Na pekné chvíle týchto pretekov a zážitky zo spoznávania zaujímavej krajiny, budeme ešte dlho spomínať. Dúfam, že sa nám podarí zorganizovať podobné podujatie niekedy v budúcnosti aj v našom teréne v okolí Ružomberka.
Meno |
Kategória |
Čas |
Dĺžka trate |
min/km |
% od víťaza |
Umiestnenie (počet pretekárov) - etapa |
Celkové umiestnenie |
Valter Sohler |
M 21-B |
77:09 |
7,43 km (160m) |
10,62 |
0 % |
10 (25) |
E1 |
Valter Sohler |
M 21-B |
88:34 |
6,8 km (320m) |
12,92 |
21,59 % |
13 (26) |
E2 |
Valter Sohler |
M 21-B |
77:23 |
6,05 km (330m) |
6,57 |
3,5 % |
15 (25) |
E4 |
Valter Sohler |
M 21-B |
62:02 |
6,6 km (185m) |
6,57 |
3,5 % |
13 (24) |
E5 |
Valter Sohler |
M 21-B |
|
|
|
|
10 (34) |
E1+E2+E4+E5 |
Výsledky E2 Medzičasi E2 Winsplits E2 Routegadget E2
Výsledky E4 Medzičasi E4 Winsplits E4 Routegadget E4
Výsledky E5 Medzičasi E5 Winsplits E5 Routegadget E5
Celkové výsledky
